Kronika doby…
11. marca 2020 sa nám zmenili životy. Svet sa zobudil do falošnej pandémie Covid-19. Svoju obeť si našla v každej rodine – zasiahla životy a zdravie, poznačila rodinné a spoločenské vzťahy a obrátila naruby tisícročné pravidlá. Svet sa obrátil hore nohami.
Naše dni začali určovať nariadenia — bez opory v zákone, bez vyhlásenia v Zbierke zákonov. Verejnosti ich oznamoval hlavný hygienik prostredníctvom médií a úradných tabúľ, neskôr boli zverejňované vo vestníku vlády. Žiadna z týchto foriem nemá všeobecnú záväznosť a žiadne z týchto nariadení nemalo silu zákona. Životy občanov riadil jediný štátny úradník Ján Mikas prostredníctvom svojich „dekrétov“.
Celé sa to začínalo e-mailami a telefonátmi. Každú minútu bol na druhom konci iný — zmätený človek, ktorému pandemické opatrenia náhle zasiahli do života a nevedel, ako ďalej.
Nechcel sa podriadiť nezákonným pokynom, dusiť sa pod rúškom ani zatvoriť svoju prevádzku. Nechcel si nechať odoberať vzorky z tela na výskum ani si dať vpichovať chemické preparáty do ramena. Za svoj postoj však niesol následky. Niekto čelil problémom v práci, iný sa obával o dieťa trestané zníženou známkou zo správania či vylúčením zo školy práve pre jeho postoje. Ďalší hľadali ochranu pred postupom úradov — a pribúdali nové a nové osudy…
Kto sa odmietol podriadiť, tomu bola odopretá zdravotná starostlivosť, vstup do obchodov či možnosť viesť dovtedajší život. S každým ďalším nariadením sa priestor na uplatňovanie základných ľudských práv čoraz viac zužoval.
V tejto situácii sa na mňa obracali s otázkami, obavami i nádejou, že im pomôžem nájsť východisko. Ich správy prichádzali jedna za druhou. Každá niesla vlastný príbeh, no všetky spájala rovnaká túžba: ochrániť svoju dôstojnosť, rodinu a právo rozhodovať o vlastnom živote.
Z tejto nepretržitej komunikácie sa postupne zrodila kniha. Nie ako príbeh napísaný s odstupom, ale ako autentické svedectvo zachytené priamo vo chvíľach, keď sa udalosti odohrávali. Kniha GENOCÍDA SLOVENSKÉHO NÁRODA 2020 uchováva skutočné príbehy ľudí, ich otázky, strach, odhodlanie i moje odpovede v podobe, v akej vtedy vznikali.
Je to kronika doby, ktorej svedectvo zostane uchované v našich knižniciach. Zreje ako víno — každým dňom je jej odkaz výrečnejší a aktuálnejší.
Kniha odhaľuje aj tvár štátnej moci v podobe úradníkov pripravených vykonať akýkoľvek príkaz proti vlastným spoluobčanom. Bez ohľadu na jeho následky. Za slovami „iba si plním pracovné povinnosti“ sa často, s obuškom v rukách, strácal nielen zákon, ale predovšetkým ľudskosť a zdravý úsudok.
